Stretli ste sa už s pojmom ,,Kollektivvertrag” ? V tomto článku vám priblížime, čo tento pojem znamená a načo si treba dávať pozor.
Kolektívna zmluva upravuje nároky, ktoré nie sú zakotvené v zákone.
Mnoho zamestnancov je presvedčených o tom, že platenie dovoleniek, vianočné platy a zvyšovanie ročných miezd sú garantované zákonom. Bohužiaľ, nie je to stále takto! V kolektívnych zmluvách sa okrem iného upravujú peniaze na dovolenku (14. plat) , vianočné odmeny (13. plat) ako aj ročné zvýšovanie mzdy. Tieto a ďalšie dôležité nariadenia v prospech zamestnancov sa rok čo rok dojednávajú v kolektívnych zmluvách (alebo podobných predpisoch) medzi odbormi a zamestnávateľmi. Kolektívne zmluvy okrem iného upravujú aj výšku a dátum výplaty 13-teho a 14-teho platu.
Vo všeobecnosti platí, že čím vyšší je podiel členov v odborovej organizácií ( zástupcov na strane zamestnancov), tým sú kolektívne zmluvy (KV) lepšie.
Čo je kolektívna zmluva?
Kolektívna zmluva (KV) je dohoda, ktorú odborová organizácia ( zástupcovia na strane zamestnancov ) každoročne dojednáva so všetkými zamestnávateľmi (hospodárskou komorou) pre všetkých zamestnancov v konkrétnom odvetví. Rakúske odbory každoročne uzavrú viac ako 450 kolektívnych zmlúv.
Špecifiká kolektívnej zmluvy:
° vytvára rovnaké minimálne štandardy pre odmeňovanie/mzdy a pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov v rámci odvetia,
° bráni tomu, aby boli zamestnanci vzájomne znevýhodňovaní v ich neprospech to znamená, aby zamestnanci v rámci rovnakého odboru nemali rozdielné podmienky a aby nevznikali rozbroje medzi zamestnancami,
° vytvára väčšiu rovnováhu síl medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a
° zaisťuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami v danom odbore.
Pracovný zákon ustanovuje, že platná kolektívna zmluva musí byť v každej spoločnosti alebo v podniku k dispozícii k nahliadnutiu. Miesto, kde je možné nájsť kolektívnu zmluvu v podniku, je uvedené v zákonne predpísanom liste zamestnanca (Dienstzettel) alebo v pracovnej zmluve. V nej sa takisto dozviete, ktorá kolektívna zmluva sa vzťahuje na váš pracovný pomer.
Nie je zmluva, ako zmluva, takisto existujú aj rozdiely medzi kolektívnymi zmluvami.
V Rakúsku sú minimálne mzdy alebo minimálne platy upravené v kolektívnych zmluvách, niekedy aj v minimálnych mzdových tarifách. Zákonná minimálna mzda však neexistuje!
To, ktorá kolektívna zmluva sa týka práve vás, závisí od odvetvia, v ktorom ste zamestnaný. Napríklad ak pracujete v oblasti obchodu, vzťahuje sa na vás kolektívna zmluva pre ,,Handelsangestellte alebo HandelsarbeiterInnen”. Ak ste napríklad zamestnaný ako elektrikár v obchodnej spoločnosti, platí pre vás kolektívna zmluva pre ,,HandelsarbeiterInnen”. Ak však vykonávate rovnakú činnosť v elektroinštalačnej firme, bude pre vás platiť ,,Kollektivvertrag für das metallverarbeitende Gewerbe” . To znamená, že minimálna mzda pre tú istú prácu, ale v odlišných firmách môže byť rozdielna.
Zamestnávateľ je povinný vydať vám na začiatku pracovného pomeru služobný list tzv. Dienstzettel, z ktorého musí byť zrejmé, ktorou kolektívnou zmluvou sa riadite.
Ak sa na váš pracovný pomer nevzťahuje žiadna kolektívna zmluva alebo stanovená minimálna mzda, dostanete mzdu, na ktorej sa dohodnete so zamestnávateľom. Dohodnutú výšku mzdy nezabudnite písomne zaznamenať do pracovnej zmluvy. Ak ste sa nedohodli na ničom, máte nárok na mzdu, ktorá je „primeraná a obvyklá“ pre danú prácu. V praxi je ťažké určiť primeranú a obvyklú úroveň miezd, a preto je vždy dôležitá písomná mzdová dohoda so zamestnávateľom!
! Náš tip !
Ak sa so zamestnávateľom dohodnete na príplatkoch za prácu ako napríklad príspevky za sviatky alebo vianočné odmeny, túto dohodu nezabudnite písomne zdokumentovať a nechať si ju zamestnávateľom aj podpísať, aby ste sa vyhli nepríjemným nedorozumeniam.
Dôvera je azda najvzácnejšia a najťažšie budovaná súčasť každého vzťahu, či už toho privátneho alebo pracovného, preto majte stále na mysli staré dobré porekadlo ,,dôveruj, ale preveruj”! 🙂
